Experiment á la Szondi: Ben1,3,11,14,25,46,50,71,91,93,96,104.107
Rodina ľudí a (rodinné) dedičstvo po našich predkoch: Úvod do ďalšej komunikácie a diskusie …
Narodil som sa v roku 1948 v Matúškove do rodiny Pavla Beňa a jeho manželky Alžbety rod. Lehockej. Rodina – okrem rodičov tu bola aj moja staršia setra Erka – sa v novemri 1947 presídlila do vtedajšej ČSR v rámci tzv. Výmeny obyvateľov … z obce Slovenský Komlóš (Tótkomlós) v Maďarsku. Bol o jeden z posledných transportov a v tom sa presídľovala takmer celá rodina môjho starého otca Ondreja Beňa, nar. 1880. Ten sa angažoval nielen pri Výmene obyvateľov, ale aj v iných aktivitách v prospech zachovania práv Slovákov v Maďarsku, za čo bol zo strany maďarského establišmentu aj perzekuovaný. (Podrobnejšie informácie o dedkovi a jeho rodine nájdete aj na iných miestach tohoto webu.)
Školské roky som absolvoval v Matúškove a v neďalekom okresnom meste Galanta. S odstupom času si trúfam tvrdiť, že presídlenci z Maďarska na Južnom Slovensku neboli vítaní a to poznamenalo aj moje školské roky. Dokonca ešte aj behom môjho štúdia na Karlovej Univerzite v Prahe začiatkom 70. rokov munulého storočia sa funcionár MNV v Matúškove – myslím, že sa volal Fľaškár – pokúsil zariadiť môj „vyhadzov“ zo štúdia, čo sa mu nepodarilo, takže som nakoniec odporomoval v roku 1974 ako psychológ.
Po nie celkom vydarenej svadbe v roku 1969 a návrate z legálne povoleného jednoročného pobytu v meste Muenster (SRN) sme sa usadili v roku 1970 v Prahe. To už bola na svete naša dcérka Lucia,ktorá sa narodila 24. októbra 1969. Druhé dieťa, syn Pavel, uzrel svetlo sveta dňa 26.6.1974.
Prevážne v Čechách (Praha, Jičín, Benátky n. Jizerou, Mladá Beleslav, Liberec) som pracoval a žil až do roku 2020, ale moje cesty a krátkodobejšie pobyty v rodičovskom dome v Matúškove/SK vlastne nikdy neustali. Aj po smrti najbližších – sestry a otca v roku 1982 a matky v roku 2007 – som travil v Matúškove iste dokopy aj niekoľko mesiacov v roku. Teraz sa mojím domovským prístavom stala Galanta, kde sme si spolu u mojou láskou zo študentských rokov Adriankou spoločne kúpili a zariadilí byt 2+1.
A propo láska! – Tej som si našťastie vo svojom živote „užil“ – a stále užívam – dostatok. A to aj napriek tomu, že som v živote spravil mnoho chýb a nie vždy všetko dopadlo at, ako by som si to prial. A o prianí a očakávaní všetkých mojich partneriek už radšej pomlčím. (A možno by som o tom mohol aj román napísať…)
A tak sa pozvoľna dostávam ak k svojím predkom. Moji rodičia pochádzali z rodín, ktoré boli po niekoľko generácií zviazané s obrábaním pôdy na Juhovýchode Maďarska. Boli to rodiny stredne majetných sedliakov či remeselníkov. Už pred ním, ale hlavne u môjho starého otca Ondreja Beňa sa objavujú výraznejšie podnikateľské a organizačné schopnosti. A možno aj umelecké, pretože je oficiálne považovaný za jedného zo zakladateľov ochotníckeho divadla na Dolnej zemi. Mal však zrejme aj politické ambície, kvôli ktorým bol po zmene režimu v roku 1920 aj uväznený v Segedíne.
Po presídlení bol O. Beňo poslancom SNR, ale v roku 1953 bol penzionovaný, pokiaľ viem, tak predčasne. Hoci už ako poslanec vstúpil do komunistickej strany, skutočným komunistom sa nikdy nestal a tesne pred svojím skonom v roku 1961 si žiadalk svojmu lôžku kňaza. Pre mnohých bol uznávanou autoritou, nie však pre svojich nevlastných súrodencov či aspoň niektorých z nich. Ako dieťa som sa stal náhodným svedkom jednej hádky v ktorej sa prejavila táto „rivalita“, ktorá v našej rodine pretrváva až do súčasnosti a prejavuje sa dlhoročným sporom v dedičskom konaní. – Celkom v duchu tvrdenia Anne Anceline Schuetzenbergerovej – jednej zo zakladateľov tzv. psychogenealógie. Ta mimo iného tvrdí, že „… nevyriešené spory v rodinách predkov sa prenášajú do rodín ich potomkov.“