Je to údajne vnuk, kto je nositeľom akéhosi „rodového posolstva“. Ja sa volám Pavel Beňo (nar. 1948) a som vnukom Ondreja Beňa (1880-1961). To je zrejme aj tá hlavná príčina, prečo sa na týchto webových stránkach vyskytuje predovšetkým meno Beňo.

Ale nebolo by vôbec spravodlivé, keby tu nebola spomenutá aj manželka môjho otca a moja mama, ktorá sa volala Lehocká (krstená v Maďarsku v roku 1917 ako Lehoczky).

Alžbeta Beňová, rod. Lehocká (1917-2007)
Ján Lehocký ako voják v 1. svetovej vojne – niekde v Dalmácii …

Starý otec z maminej strany Ján Lehocký zomrel v roku 1939, takže si ho nemôžem pamätať. V 1. svetovej vojne slúžil ako voják v Dalmácii, kde ochorel na maláriu, s ktorou potom zápasil po celý zbytok života.

Alžbeta Lehotská s kopou svojich vnučiek a vnukov v Matúškove/SK

Zato starú mamu (mamu-starú) Alžbetu Lehockú rod. Lásikovú si pamätám celkom dobre, lebo sa aj oba presídlila v roku 1947 z Tótkomlóšu do Matúškova (vtedy Takšoň), kde som sa ja narodil a kde žili aj moji rodičia.

Spoločná rodinná fotka z polovice roku 1947

A toto je posledná spoločná fotka pred presídlením do ČSR v roku 1947. Stará mama Alžbeta Lehotská sedí uprostred v prvom rade a na kolenách jej sedí malý vnuk Ondrík Lehocký. Ten sa nepresídlil a zostal aj so svojimi rodičmi – Ondrejom a Máriou rod. Machanovou (na snímku úplne vľavo) – v Maďarsku. Rovnako aj vnučka Anka (nad starou mamou vpravo) s rodičmi Matejom Lehockým a Annou rod. Pipíšovou, ktorí sú na tejto snímke vedľa nej. Všetci ostatní – syn Pavel s nevestou Alžbetou rod. Karkušovou na snímku celkom vpravo), dcéra Alžbeta s manželom Pavlom, Beňom a vnučkou Alžbetou (Erkou), na snímku ju vidíme stáť vedľa sesternice Anky v druhom rade vpravo, a najmladším synom Štefanom (na snímku stojí v hornom rade uprostred) – sa spolu so starou mamou presídlili v rámci tzv. Vžmeny obyvateľstva… v roku 1947 na Južné Slovensko.

Ale až v roku 2023 sa mi dostala do ruky táto fotografia, na ktorej chýba najstarší syn Alžbety Lehockej Matej, ktorý bol v tom čase ešte v zajatí. Takže v prípade hornej fotografie ide o jasnú fotomontáž… Takže ako to vlastne bolo?

Pôvodná fotografia z roku 1947, na ktorej chýba najstarší syn Alžbety Lehockej Matej …

Sesternica Anka a jej záľuba vo fotomontáži …

Starú mamu si pamätám ako statnú vysokú ženu, ktorú ani vysoký vek – na rozdiel od iných – nedokázal ohnúť k zemi…

Alžbeta Lehocká so svojím vnukom a pravnukom (Detva)
Tri generácie (3X Alžbeta) v Matúškove

A tešila sa dobrému zdraviu až do chvíle, keď sa na dvore v Matúškove potkla a spadla tak nešťastne, že si pritom zlomila nohu v krčku. To sa stalo v roku 1971. V tom čase v si s takou diagnózou lekári nevedeli poradiť a pacinti boli odkázaní na pomalú smrť. Tak tomu bolo aspoň v prípade Alžbety Lehockej, našej starej mamy.

Všetkých jej 5 detí sa tak striedalo pri jej lôžku v Matúškove, aby jej tieto ťažké chvíle aspoň trochu uľahčili a z Maďarska pricestovali aj jej synovia Matej a Ondrej, ktorí tam žili aj so svojími rodinami. Nikto vtedy nevedel, ako dlho toto martýrium bude trvať. Matej i Ondej sa po niekoľkých dňoch tak museli so svojou ťažko chorou mamou rozlúčiť a vrátiť do zamestnania a ku svojim rodinám. Ich mama, Alžbeta Lehocká skonala myslím asi za dva týždne po ich odchode.

Smútočné rozlúčenie s Alžbety Lehockej na dvore jej domu v Matúškove
… a pohrebná kázeň na Novom cintoríne v Matúškove
Hrob Alžbety Lehockej na cintoríne v Matúškove/SK

Ak si však dobre spomínam, tak podobne nešťasným spôsobom tragicky skonal v roku 1962 aj otec Alžbety Lehockej rod. Lásikovej pán Juraj Lásik v roku v Slovenskom Komlóši. Vtedy už mal 98 rokov a spadol zo schodov na povalu vo svojom dome, odkiaľ niesol plný koš kukurice pre svoje malé hospodárstvo v Slovenskom Komlóši. ´Bol vtedy, aj napriek svojmu požehnanému veku, zdravý a vitálny a na Komlóši sa všetci tešili, že budú mať (prvého?) storočného obyateľa.

Toto je fotografia, ktorá však vznikla o niekoľko pred tým (1954/5), pri našej návšteve Slovenského Komlóša. Tam sme sa vydali navštíviť rodinu, ktorá po tzv. Presídlení… v roku 1947 zostala nakoniec v Maďarsku.

Rodinné foto s apovkom Lásikom (sedí uprostred prvého radu medzi pravnukmi Ondríkom a Paľkom)

Pán Juraj Lásik (1864-1962), otec pani Alžbety Lehockej st. a náš pradedko je pochovaný na cintoríne v Slovenskom Komlóši. Babička prvej i druhej ženy – naša pra-prababička Žófia rod. Korimová – údajne – v mladom veku – slúžila u Jána Kollára v Budapešti, ktorý tam bol vtedy kňazom. Mal som v ruke dokonca útlu knižku Sláwy dcéra (1824?) s venovaním od jeho manželky Frederiky, ale netuším, kde táto vzácna pamiatka skončila …

Hrob Juraja Lásika na cintoríne v Slovenskom Komlóši/HU
Slovenský komlóš okolo roku 1910
Alžbeta/Erka Lehotská v komlóšskej škole – 1. rad, tretia zprava (štrikuje)
Erka a Matej Lehockých na Komlóši

Svadobný sprievod na Komlóši – okolo roku 1930 – sesternice Lehocké uprostred
Svadobná fotografia Alžbety Lehockej a Pavla Beňa na Komlóši z roku 1937

Súrodenci Lehockých v roku 1997 na oslave 80. narodenín Alžbety v Matúškove

Video:

80.narodeniny – bratova návšteva

Posledný rozhovor s Alžbetou Beňovou z roku 2007

Súvisiace webové stránky:

Pavel Stanislav Beňo a jeho manželka Alžbeta rod.Lehocká

Rodina Ondreja Lehoczkého zo Slovenského Kolmlóša (Tótkomlós/HU)